IV. volebné obdobie

Návrh

zákon

z ..... 2007,

o zásluhách Andreja Hlinku

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1 Andrej Hlinka sa zaslúžil o Slovenskú republiku.

§ 2 V budove Národnej rady Slovenskej republiky sa umiestni busta Andreja Hlinku doplnená textom uvedeným v § 1 tohto zákona.

§ 3 Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2008.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Andrej Hlinka sa svojou verejnou činnosťou zaslúžil o slovenskú štátnosť, a preto si vedľa Milana Rastislava Štefánika zaslúži za svoje zásluhy mimoriadne ocenenie v podobe osobitého zákona.

Hlinka svojím verejným pôsobením v Uhorsku pred rokom 1918, počas existencie Česko-Slovenska v rokoch 1918-1938, svojou činnosťou obhajujúcou národné záujmy a sociálne otázky, zásadným spôsobom prispel k formovaniu slovenského národa ako moderného politického národa, čoho zavŕšením sa v 20. storočí stala slovenská štátnosť a existencia demokratickej Slovenskej republiky.

Andrej Hlinka vstúpil do slovenskej politiky založením Slovenskej ľudovej strany v r. 1905. Z dejinného hľadiska je potrebné zdôrazniť tri okolnosti súvisiace so vznikom a existenciou tejto strany. Po prvé, išlo o subjekt inšpirovaný encyklikou Leva XIII. Rerum novarum z roku 1891, čo zapadá do širšieho medzinárodného rámca európskych dejín, po druhé, táto strana sa hneď vo voľbách v r. 1906 stala politickou platformou politicky integrujúcou slovenských katolíkov a evanjelikov, čím prekonávala tradičný konfesionalizmus a integrovala slovenských voličov za spoločným politickým programom, a po tretie, išlo o etablovanie novodobej ľudovej politickej strany v dejinách Slovenska v 20.storočí.

Udalosťou európskeho významu, ktorá sa spája s menom Andreja Hlinku je tragédia v Černovej v októbri 1907, ktorej 100. výročie si pripomíname tohto roku. Potom, ako bola Hlinkovi, černovskému rodákovi a iniciátorovi stavby kostola, zakázaná účasť na slávnostnom vysvätení kostola, došlo v nedeľu 27. októbra 1907 ku krvavej masakre, ktorá stála život pätnásť ľudí a odsúdenie 40-tich obyvateľov Černovej na celkovo 37 rokov väzenia.

Tragédia v Černovej vzbudila mimoriadny ohlas a protesty nielen medzi Slovákmi, ale aj vo viacerých krajinách Európy a severnej Ameriky. V strednej Európe vyvolala bezprostredné protestné reakcie v Uhorsku a prejavy solidarity Rakúsku a národnostnej tlači. V Uhorsku predniesol poslanec Milan Hodža na pôde parlamentu v Pešti protestný prejav a interpeláciu ministra vnútra Andrássyho. V rakúskej časti monarchie na pôde parlamentu vo Viedni protestovali českí poslanci Tomáš G. Masaryk a Karel Kramář a spolu so slovinskými poslancami vo veci rovnako interpelovali príslušného ministra. A napokon, v českej, ako aj poľskej tlači vyvolal neprimeraný zásah otvorenú kritiku postupu štátnych orgánov a vyjadrenie sympatií obetiam. Okrem toho sa tragédii dostalo širšej medzinárodnej pozornosti a protestom viacerých vplyvných intelektuálov, napríklad ruského spisovateľa L. N. Tolstoja, nórskeho spisovateľa a nositeľa Nobelovej ceny B. Björnsona či vplyvného anglického historika Setona Watsona, ktorý význam černovskej tragédie ako politického symbolu posilnil fotografiou Andreja Hlinku na obale svojej knihy o národnostnej otázke v Uhorsku. Tragédia v Černovej sa tak stala udalosťou, ktorá vzbudila pobúrenie a medzinárodný záujem o slovenský národ, a ako taká formovala dovtedy jazykovo a kultúrne definovaný slovenský národ na národ politický. Ústrednou postavou tohto procesu sa stal práve Andrej Hlinka.

Zásluhy Andreja Hlinku po roku 1918 počas existencie Česko-Slovenskej republiky presahujú konflikt a prirodzený názorový spor v demokratickej politike a integrujú národ ako širšie politické spoločenstvo. Hlinkova obhajoba národných záujmov, vyjadrená autonomistickým programom na základe Pittsburskej dohody, obhajoba kresťanských tradícií, tradičných hodnôt, ako aj jeho sociálne cítenie, obrana solidarity a práv chudobných slovenských rodín, sa v slovenskej politike stali hodnotami, ku ktorým sa dodnes hlásia viaceré politické a ideové smery.

Najvýznamnejším dôkazom Hlinkovej pozície v slovenskej politike od roku 1920, kedy sa stal poslancom parlamentu, sa stali Pribinove slávnosti v roku 1933 v Nitre, pripomínajúce 1 100. výročie posvätenia kresťanského chrámu na slovenskom území. Pribinove slávnosti sa napriek oficiálnej organizácii, ktorá vytláčala Andreja Hlinku na okraj programu, stali jeho triumfom. Potvrdením miesta A. Hlinku v slovenských dejinách sa stal jeho pohreb v auguste r.1938, na ktorom mal hlavný prejav jeho politický súper a oponent Milan Hodža a ktorý sa vďaka tomu stal dňom zmierenia v slovenskej politike a ocenenia historických zásluh Andreja Hlinku naprieč politickým spektrom.

Po jeho smrti bolo Hlinkovo meno viackrát politicky zneužité. Za to však nenesie zodpovednosť Hlinka. Cieľom predkladateľa je preto ocenenie vlastných zásluh Andreja Hlinku a ich odlíšenie od tvorenia mýtov po jeho smrti.

Akokoľvek bol Hlinka počas svojho aktívneho života a verejného pôsobenia aktérom mnohých konkrétnych politických a spoločenských sporov, stal sa osobnosťou slovenských dejín, ktorá integrovala slovenskú spoločnosť svojím programom kresťanským, národným a sociálnym, čím prispel k formovaniu moderného slovenského politického národa a slovenskej štátnosti. Historické zásluhy Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť si preto v čase 100. výročia tragédie v Černovej zaslúžia podľa predkladateľa vzdanie úcty v podobe schválenia predloženého návrhu zákona a umiestnenia jeho busty v budove Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bude Hlinkovo meno dôstojne pripomínať.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie Predkladaný návrh zákona predpokladá dopad na verejné financie vo výške 300 tisíc korún v rámci schváleného limitu rozpočtovej kapitoly Kancelárie Národnej rady SR .

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a fyzických osôb Návrh zákona nemá finančný dopad na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť.

5. Odhad dopadov na podnikateľské prostredie Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky 2. Názov právneho predpisu: Návrh zákona o zásluhách Andreja Hlinku.

3. Problematika návrhu právneho predpisu: a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom, - sekundárnom, b) nie je upravená v práve Európskej únie: - primárnom - sekundárnom, c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu nie je potrebné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6 doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K § 1 Cieľom ustanovenia je pripomenúť a oceniť historické zásluhy Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť v čase 100. výročia Černovskej tragédiu z r. 1907.

K § 2 Cieľom ustanovenia je umiestnenie busty Andreja Hlinku s nápisom v znení § 1 na pamiatku týchto zásluh.

K § 3 Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a vykonanie potrebných úkonov pre naplnenie §2 sa navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008.