domáca politika zahraničná politika ekonomika bezpečnosť vzdelávanie technológie kultúra
médiá viera rodina zdravie záľuby šport iné
zapalka.sk logo
RSS
prihlasovacie meno:

heslo:


[Registracia]
[Pravidla diskusie]

blogeri

 

najčítanejšie


najdiskutovanejšie

 

Informácie o nových článkoch

 
zadajte svoj e-mail:

Vyhlásenie slovenských ekonómov na podporu Deklarácie o suverenite v priamych daniach

Články Vladimíra Palka :: 10.5.2007
> tlač
Slovenská aj európska ekonomická tlač prináša už dlhodobo informácie o snahách EÚ harmonizovať priame dane. Harmonizácia základu dane z príjmov právnických osôb patrí k prioritám a konkrétnym snahám Európskej komisie, ale tiež vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Zástupcovia Slovenska by podľa nás mali k tejto závažnej téme zaujať jednoznačné stanovisko, a to aj preto, že harmonizácia daní z príjmov (tak ako aj daňová harmonizácia ako taká) ide proti ekonomickým princípom a pre podnikajúcich aj nepodnikajúcich občanov na Slovensku by bola ekonomicky nevýhodná a škodlivá.

Dovolíme si pripomenúť aspoň niekoľko základných principiálnych aj pragmatických dôvodov tohto konštatovania.

Rôzne daňové systémy v jednotlivých štátoch sú nutnou podmienkou konkurencie, ktorá je zdrojom bohatstva a blahobytu ľudí. Odlišné daňové systémy a daňová konkurencia zároveň vedú k presúvaniu kapitálu a pracovných príležitostí z oblastí s vyššími do oblastí s nižšími daňovými zaťaženiami. Daňová konkurencia tak obmedzuje moc politikov a záujmových skupín a podporuje súťaž medzi vládami o vytváranie priaznivejších ekonomických podmienok v ich krajinách. Výsledkom v praxi sú daňové reformy a znižovanie daní vo viacerých krajinách.

Daňová konkurencia prispela aj k tomu, že daňové podmienky na podnikanie a investovanie sú na Slovensku priaznivejšie ako v minulosti a pre zahraničný kapitál často výhodnejšie ako tie, z ktorého kapitál pochádza. Slovensko je ekonomicky atraktívne a jednou z komparatívnych výhod, z ktorej profitujú firmy a občania na Slovensku, je aj daňová legislatíva, vrátane výšky sadzby a výpočtu základu dane z príjmov právnických osôb. Práve daňová konkurencia totiž umožňuje krajinám ako Slovensko urýchliť dobiehanie starých členov Únie. Plní tak jeden zo základných cieľov samotnej EÚ, znižuje a vyrovnáva regionálne rozdiely, a pritom často efektívnejšie a spravodlivejšie než mnohé iné nástroje. Ochrana tejto komparatívnej výhody by preto podľa nás mala patriť medzi základné priority zahraničnej ekonomickej politiky Slovenska.

Harmonizovanie daní z príjmov podľa predstáv Európskej komisie by malo pre Slovensko negatívne dopady. Časť z nich sa týka konkrétne Slovenska ako krajiny s relatívne nižšími daňami v EÚ a iná časť vyplýva zo straty budúcich výhod daňovej konkurencie v EÚ ako celku. Špeciálnymi negatívnymi dôsledkami daňovej harmonizácie v podmienkach EÚ môžu byť pre Slovensko vyššie dane a/alebo komplikovanejší daňový systém, obzvlášť pokiaľ ide o zmenu a harmonizáciu daňových základov. To by nastalo, ak sa sústavy daní z príjmov harmonizovali podľa vzoru krajín, ktoré tento návrh najviac presadzujú. Vyššie dane na Slovensku by následne obmedzili podnikateľskú aktivitu, zamestnanosť, prílev investícií, mieru ekonomickej slobody a približovanie sa k ekonomickej výkonnosti a životnej úrovni v krajinách západnej Európy.

Sme preto presvedčení, že ďalšiemu zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľov Slovenska prospeje daňová konkurencia, a naopak uškodí akákoľvek ďalšia harmonizácia, teda aj harmonizácia daní z príjmov. Slovensko by preto malo odmietnuť akýkoľvek návrh na ďalšie harmonizovanie daní, vrátane návrhu harmonizácie daňových základov daní z príjmov právnických osôb.

Rozhodli sme sa preto vyjadriť podporu návrhu Deklarácie o suverenite v priamych daniach, o ktorom bude hlasovať Národná rada Slovenskej republiky na nadchádzajúcej schôdzi.

  • Martin Barto, ekonóm, viceguvernér Národnej banky Slovenska
  • Radoslav Baťo, šéfredaktor, týždenník Trend
  • Radovan Ďurana, analytik INESS
  • Richard Ďurana, riaditeľ INESS
  • Peter Gonda, ekonomický analytik, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
  • Martin Chren, riaditeľ, Nadácie F.A. Hayeka
  • Juraj Karpiš, analytik INESS
  • Ján Kovalčik, hlavný analytik Trend Analyses
  • Jozef Kučerák, bývalý podpredseda vlády SR pre ekonomiku
  • Petra Orogvanyiová, ekonóm, Centre for New Europe, Brusel
  • Viliam Pätoprstý, hlavný analytik UniCredit Bank
  • Peter Pažitný, ekonóm, Health Policy Institute
  • Matúš Pošvanc, ekonomický analytik, nadácia F.A Hayeka
  • Dalibor Roháč, ekonóm, George Mason University, USA
  • Ivan Švejna, predseda správnej rady, nadácia F.A Hayeka
  • Martin Thomay, ekonóm
  • Ján Tóth, hlavný ekonóm, ING Bank
  • Marián Tupy, ekonóm, CATO Institute, USA
  • Vladimír Zlacký, ekonóm, Klub ekonomických analytikov
  • Eduard Žitňanský, ekonóm

  • doc. RNDr. Vladimír Palko, CSc.



    Informácie o Vladimírovi Palkovi

     
    zadajte svoj e-mail:

       
    © 2007 zapalka.sk