zapalka.sk -- blog systém www.zapalka.sk

.týždeň: Ľudia v KDH: chceme zmenu, nie boj

Sekcia Články Vladimíra Palka :: 15.1.2007
 
 
15.01.2007; Týždeň; č. 03/2007, s. 30 - 34; MAJCHRÁK JOZEF, BÁN ANDREJ

Vladimír Palko ohlásil kandidatúru na post predsedu KDH. Odštartoval tým súboj o líderstvo v strane - aj keď zatiaľ nie je celkom jasné, kto s ním bude súperiť. Čo na dianie v hnutí hovoria ľudia v jeho najsilnejších baštách?

Napätie v strane vyplávalo na povrch tesne po parlamentných voľbách, keď sa kresťanskí demokrati rozhodovali, či vstúpia do vládnej koalície so Smerom. Skupina okolo Vladimíra Palka sa vtedy jednoznačne postavila proti. Dostali sa za to pod paľbu kritiky zo strany časti funkcionárov. Na trnavskom mimoriadnom sneme niektorí delegáti vypískali Františka Mikloška, dokonca sa objavili aj návrhy na disciplinárne potrestanie Vladimíra Palka a Daniela Lipšica. Dnes sa podľa zistení .týždňa zdá, že frustrácia z neúčasti vo vláde medzi regionálnymi štruktúrami pomaly vyprcháva a čoraz viac členov sa s chladnou hlavou začína zamýšľať nad tým, čo treba urobiť, aby strana úspešne prežila opozičné roky a bodovala v najbližších parlamentných voľbách.

.námestovo: tak i onak

Horná Orava patrí k baštám kresťanských demokratov už dlhé roky. Podpisuje sa pod to vysoká religiozita, ale aj tradične konzervatívny životný štýl miestnych ľudí. Ten sa celkom nepodarilo nabúrať ani počas rokov komunistickej diktatúry - čo bol trochu rozdiel oproti susedným, podobne religióznym Kysuciam, kde kresťanskí demokrati získavajú síce tiež slušný, ale zďaleka nie taký dobrý výsledok ako na Orave. V posledných parlamentných voľbách získalo KDH v okrese Námestovo 24,3 percenta hlasov, čo bol najlepší okresný výsledok strany na Slovensku. Kresťanskí demokrati tu spomedzi kandidujúcich strán získali druhé miesto a za víťazným Smerom zaostali len o jednu desatinu percenta. Úspešní sú aj v miestnej politike. Ich ľudia obsadili v posledných komunálnych voľbách v rámci okresu sedem starostovských kresiel. Keď KDH po voľbách diskutovalo, či ísť do koalície so Smerom, alebo odísť do opozície, námestovskí členovia sa prikláňali k možnosti, s ktorou nekalkuloval Palko ani Hrušovský. Na okresnej rade si dokonca odhlasovali, že najviac sa im pozdáva Dzurindov model pravicovej koalície s HZDS. "Miestni ľudia sa medzi sebou dobre poznajú a HZDS sa tu nevníma tak ako v Bratislave," vysvetľuje predseda okresného centra strany Dušan Janoťák. Vedeniu KDH však miestni nevyčítajú ani tak to, že sa nepriklonili k ich predstave koalície, skôr spôsob, ako o tom rozhodovali. "Nemali tak dlho váhať. Po jedenástich dňoch už bolo pod úroveň ísť sa niekomu prosiť do vlády. Keď na to mali silu, mali rozhodnúť hneď," hovorí Janoťák. Váhavosť v určitých situáciách a komunikácia centra s regiónmi, to sú veci, ktoré by sa podľa námestovských kresťanských demokratov mali v strane čo najrýchlejšie zmeniť. Túto zmenu si však automaticky ne spájajú so zmenou predsedu. "Členská základňa v Námestove dnes nevolá po zmene predsedu," hovorí predseda klubu KDH v obci Lomná Stanislav Žibek. Ak sa aj takéto hlasy ozvali, boli to vraj skôr ojedinelé prípady.

Podľa miestnych tiež posledné hlasovania v okrese dopadli skôr v prospech "Hrušovského partie". Uvedomujú si však aj Hrušovského slabé miesta. Vplyvný člen strany v okrese a bývalý poslanec parlamentu Jozef Miklušičák hovorí, že keď si Ján Čarnogurský vybral za svojho nástupcu Pavla Hrušovského, bol prekvapený. "Má prednosť nevyhrocovať situáciu a nerozdeľuje. Ak však chce byť strana silná a akcieschopná, musí sa vedieť rozhodnúť a ísť pritom do rizika. To nie je silná stránka nášho predsedu. Treba, aby sa do strany vrátila akcieschopnosť. Môže to však urobiť aj Hrušovský, ak sa zmení." Na Vladimírovi Palkovi prekáža námestovským straníkom najmä jeho neprístupnosť.

Podľa Janoťáka by mu pomohlo, keby bol usmievavejší a vedel niektoré veci odľahčiť. "Otec rodiny si musí vedieť aj vypočuť problémy svojich detí a porozprávať sa o nich, nie ich len pustiť jedným uchom dnu a druhým von," dodáva Žibek. Palkovi v snahe o získanie námestovských hlasov nepomáha ani to, že jeho blízkym spojencom v straníckom zápase je Daniel Lipšic. Tomu miestni nemôžu zabudnúť, že v rámci reformy justície zrušil v ich meste okresný súd. "Súd nám chýba, ľudia teraz musia chodiť do Ružomberku či Dolného Kubína. Pred viacerými ľuďmi sme sa tu museli červenať za to, že sme kádeháci," sťažuje sa Žibek.

Na rozdiel od niektorých spolustraníkov či komentátorov však v Námestove nevnímajú rysujúci sa súboj o predsedu ako fatálny zápas, ktorý môže na dlhú dobu ovplyvniť budúcnosť strany. "Bez ohľadu na to, či bude predsedom Palko alebo Hrušovský, KDH na Orave bude fungovať a vždy bude mať vysokú podporu," zovšeobecňuje názor miestnych členov Janoťák.

.ružomberok: treba zmenu

Len niekoľko desiatok kilometrov od Námestova sa nachádza ďalšia bašta KDH. Silná katolícka tradícia, stále živý odkaz Andreja Hlinku či Katolícka univerzita, to všetko sú faktory, ktoré v Ružomberku predurčujú KDH na úspech. Strana má v meste primátora, v parlamentných voľbách získala v okrese viac ako sedemnásť percent a z piatich mandátov v župnom zastupiteľstve, ktoré sú určené pre Ružomberský okres, získali kresťanskí demokrati štyri.

Na rozdiel od Námestova tu však väčšina členov po parlamentných voľbách preferovala odchod do opozície. "Väčšina radových členov bola proti koalícii so Smerom. Argumentovali, že by sme boli len príveskom a nič by sme nepresadili. Veľa sa nehovorilo ani o koalícii s HZDS," tvrdí podpredseda okresného centra Vladimír Plávka. On sám bol zástancom koalície so Smerom, ale ako hovorí, rešpektoval názor väčšiny. Ani tu sa však miestnym nepáčilo, že KDH príliš váhalo. "Mali sme urobiť rýchly krok," hovorí Plávka.

Stranícke rozhodovanie po voľbách aj tu, podobne ako na Orave, vygenerovalo silné volanie po zmene štýlu politiky strany. "KDH by malo byť rozhodnejšie, pružnejšie a viac sa venovať sociálnej politike," definuje svoju predstavu strany Plávka. Práve silnejší dôraz na sociálne témy od nich ako od kresťanskej strany vraj očakávajú aj miestni voliči. Od námestovských spolustraníkov sa via cerí ružomberskí odlišujú v tom, že zmenu v štýle politiky stotožňujú so zmenou na predsedníckom poste. "Keď sa Ján Čarnogurský rozhodol odstúpiť, ako o možnom nástupcovi sa uvažovalo aj o Palkovi. Ja som sa vtedy prikláňal k Hrušovskému. Bol starší aj zrelší. Dnes, aj po tom, čo KDH nedokázalo po voľbách pružne reagovať, mám pocit, že je čas na zmenu. Najviac by som sa tešil, keby Hrušovský, ktorý bol dobrý predseda, urobil také gesto ako v minulosti Čarnogurský," hovorí Plávka. Podľa jeho odhadu v miestnej členskej základni prevláda podpora pre Palka. Ľudia v Ružomberku nie sú nadšení z toho, že Palko s Lipšicom už nie sú podpredsedovia. "Nepáči sa im, že strana hazarduje s takýmito osobnosťami."

Podobný názor ako Plávka má aj ďalší miestny kresťanský demokrat Ján Ondrejka. Stretávame sa na obecnom úrade v Liptovských Sliačoch, kde bol len nedávno zvolený za starostu. Silu KDH v obci dokresľuje aj to, že z desiatich obecných poslancov sedem kandidovalo za túto stranu. Hovorí, že Palka pozná veľmi dobre. Keďže v minulom volebnom období nemali ružomberskí kresťanskí demokrati svojho poslanca v parlamente, práve Palkovi bol ich okres "pridelený". "Často sem chodil a stretával sa s ľuďmi. Miestni ľudia si ho vážia," hovorí novozvolený starosta.

Ondrejka počas rozhovoru niekoľkokrát opakuje, že Pavol Hrušovský bol naozaj dobrý predseda. "Otázka je, čo si vyžaduje doba, ktorá je pred nami," pýta sa. A zároveň si aj sám odpovedá. "Potrebujeme priamosť a rozhodnosť. Očakávajú to od nás aj naši partneri. Naše áno by malo byť áno a nie zostať nie."

.kežmarok: chceme Figeľa

Správa o kandidatúre Vladimíra Palka neudrela do 17-tisícového Kežmarku, bývalého slobodného kráľovského mesta, ktoré je považované za historickú perlu pod Tatrami, ako blesk z jasného neba. V tejto tradičnej bašte KDH aj vlani v parlamentných voľbách získali kresťanskí demokrati najvyššiu podporu zo všetkých okresov na východnom Slovensku. Členská základňa hnutia počíta 300 duší, čo je o niečo menej ako v minulosti, ale stále viac, ako majú iné strany v regióne. Hlasy "zdola" si pripadajú nevypočuté a sú veľavravné aj vo svojej zdanlivej zmätenosti. Prevládajúci pocit? Umiernený fatalizmus. Nemusí prísť Mesiáš, stačí nám dynamická a charizmatická osobnosť. "Keby KDH neopustilo vládu pre zmluvu o výhrade svedomia, bolo by to lepšie. Pozitívne ekonomické dosahy reforiem Dzurindovej vlády by sa prejavili výraznejšie a mohli by sme robiť rôzne sociálne úpravy zákonov tak, aby sme presvedčili viac voličov," hovorí predseda mestskej organizácie KDH v Kežmarku a bývalý primátor mesta František Grohoľa a dodáva: "Niektoré naše témy boli nešťastné. Viackrát sme sa popálili na interrupciách. Ja som proti nim, ale myslím si, že to stačilo vytiahnuť raz, dvakrát a keď sa to ukázalo ako nepriestrelné, radšej sme to mali nechať tak."

Grohoľa vnímal citlivo vlaňajší neúspech vo voľbách, no najmä následný mimoriadny snem hnutia, na ktorom odstúpili traja podpredsedovia. "Znepokojovalo nás váhanie KDH o ponuke Smeru ísť do vlády. My sme tu boli proti tomu. Fico bol veľkohubý, radšej sme sa mali dať dokopy s Dzurindom.

A Mečiar? S tým nie. Mali sme teda ísť hneď do opozície." Ak by mal pred sebou Hrušovského i Palka a mohol by povedať, čo si naozaj myslí, dozvedeli by sa, že takto to ďalej nejde. "Netrúfam si povedať, ktorý z tých dvoch je lepší. A čo ak by bol tretí? Janka Figeľa sme podporovali aj v minulosti, jeho by som najradšej. On však nekandiduje, je v Bruseli," dodá s ľútosťou.

Figeľa by podporil aj okresný šéf KDH V Kežmarku Ján Soliar. Deň po oznámení Palkovej kandidatúry zvolal vo svojej kancelárii riaditeľa Technických služieb okresné predsedníctvo. "Doplatili sme ako KDH na to, že sme nemali vlastnú ekonomickú politiku. Smotanu nám zlízalo SDKÚ. Najväčšia chyba však je, že sme nepresadzovali v praxi sociálnu náuku cirkvi," vraví Soliar, ktorý bol v rokoch 1998 až 2004 prednosta okresného úradu. V mnohom má podobné názory ako Grohoľa. Ani on nepovažuje za tragédiu, ak je Kresťanskodemokratické hnutie dnes v opozícii a nemá teda svojich nominantov v štátnej správe. Napokon, v nedávnej minulosti ich mali v tomto okrese iba dvoch.

"Problém je komunikácia s ľuďmi. Bratislava je príliš intelektuálna a nezníži sa k tomu. Či Palko, alebo Hrušovský, otázka je tá istá - čo ďalej? Dokážeme ľudí presvedčiť o našej pravde? Dokážeme nevnášať do všetkého ideológiu?" pýta sa naliehavo predseda Soliar. Odlišný názor má členka okresného predsedníctva Katarína Budzáková z rázovitej obce Lendak. "Podľa mňa to máme aj za to, že sa nepodporila zmluva o výhrade svedomia. Správna vec by to bola. Ja som zdravotníčka, niekoľko rokov som robila na pôrodnej sále a viem, aká je prax. Väčšinou sme v tomto regióne veriaci, či lekári, alebo zdravotné sestry, a mnohí máme početné rodiny. Podľa zákona ste museli ísť vykonať interrupciu. Ak ste odmietli, prišli ste o miesto.

Poznám veľa takých prípadov," hovorí Budzáková. Lendak je považovaný za akýsi štát v štáte, kde sa cirkev teší veľkej podpore. Voľby však výrazne vyhrala, čuduj sa svete, SDKÚ. "Dzurinda si Lendačanov získal cez peniaze. Vďaka nemu sa postavila telocvičňa, opravili sa hrôzostrašné cesty," vysvetľuje Budzáková. Pri otázke, koho by ona podporila, Palka alebo Hrušovského, sa na dlhú chvíľu zamyslí a dodá: "Nemám nič voči žiadnemu z nich, skôr by som však povedala, že keď už Hrušovský bol toľké roky, nech dostane šancu niekto iný."

.hľadanie cesty, nie boj

Čo z tejto malej sondy, ktorá si nenárokuje na reprezentatívnosť, vyplýva? Rozhodnosť, priamočiarosť, dynamickosť, to sú charakteristiky, ktoré dnes v súvislosti s budúcnosťou Kresťanskodemokratického hnutia zaznievajú asi najčastejšie. Niektorí si ich spájajú s Vladimírom Palkom, iní si potrebné zmeny vedia predstaviť aj bez výmeny súčasného predsedu a viacerí možno ešte v kútiku duše dúfajú, že sa objaví tretí kandidát. Šance obidvoch dnes známych kandidátov sú teda zatiaľ otvorené.

Len málokto z členskej základne si však želá scenár, ktorý naznačila podpredsedníčka strany Mária Sabolová. Tá v médiách povedala, že po prípadnom neúspechu na sneme by ľudia okolo Palka nemali dostať žiadnu ponuku na miesta vo vedení. Väčšina ľudí v KDH chce zmenu, hoci sa líšia v tom, ako by ju chceli dosiahnuť - len málokto si však želá bratovražedný boj.

OTÁZKA TÝŽDŇA: AKO SI PREDSTAVUJETE BUDÚCNOSŤ KDH?

Vladimír Palko

Chcem, aby popri doterajších silných témach KDH, ako boli právo a poriadok, kultúrno-etické otázky, sa stalo silným aj v ekonomických otázkach. Predseda KDH musí byť hlavou ekonomického tímu strany. Na rozdiel od pravicovo-liberálnych strán sa KDH nebude pozerať na človeka iba ako na tvorcu HDP alebo spotrebiteľa, ale bude ho vnímať ako ľudskú bytosť s jej mnohorakými sociálnymi vzťahmi. KDH musí byť strana národno-konzervatívna, vlastenecká a hrdá.

Pavol Hrušovský

Pevné v princípoch a zásadách, jednotné a pripravené realizovať kresťanskodemokratickú politiku tak vo vláde, ako aj v opozícii.


zapalka.sk -- blog systém www.zapalka.sk
© 2007 zapalka.sk