November 1989 vyvolal pri spomínaní po osemnástich rokoch negatívne i pozitívne emócie.

V podobnom duchu sa nieslo aj hodnotenie jedného z novembrových aktivistov Fedora Gála. "Ak je jednotlivec súčasťou masy, nechá sa ňou identifikovať. Masa s vami zamáva. Politika je primárne o vášňach a emóciách, až po druhé o racionálnom uvažovaní," povedal pred vysokoškolákmi. Na pôde Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku pripomenul, že o pravdu a lásku treba aj v súčasnosti neustále bojovať. Poukázal na príklad nitrianskej vysokoškoláčky Hedvigy Malinovej.

"Vyhlasujem, to dievča bolo zmlátené. Sledoval som emócie slovenského publika na túto kauzu. Boli nenávistné a emočné. Sledoval som elity. Tu proti štátu stojí jedno 20-ročné dievča. Ak vyhrá, je to vaša výhra, ak prehrá, tak to je vaša prehra," zdôraznil pred študentmi.

Bývalý minister vnútra Vladimír Palko sa podľa vlastných slov ešte aj dnes dokáže radovať z toho, že pred 18 rokmi tu bol November 1989. Ako nám povedal, tento dátum je najvýznamnejším zlomom v jeho živote.

"Až vtedy sme získali slobodu, o ktorej sme dovtedy len snívali. Môžeme sa o nej vyjadrovať s úctou alebo pohŕdavo, ale tisícročia ľudia umierajú v boji za slobodu. Rozdiel v tom "pred a po" je úplne vo všetkom. Hovoriť pravdu pred rokom 89 mohlo znamenať aj to, že ste prišli o zamestnanie alebo ste sa dostali do väzenia. Dnes máme absolútnu slobodu zhromažďovania, náboženstva, cestovania, podnikania."

Palko si veľmi dobre pamätá na časy, keď len poldruha roka pred Novembrom 89 rozohnala polícia sviečkovú demonštráciu v Bratislave s použitím vodných diel.

Ako sa nám priznal, paradoxne to vtedy bral ako ďalší z krokov ku slobode. "Pre mňa bolo to "polievanie" vodnými delami oslobodzujúce. To, čo bolo ťaživé, bolo to, čo sme zažívali predtým. Kedysi ľudia úplne ohlušení dokázali pochodovať v rade a bez slova počúvať klamstvá, ktorým neverili ani tí, čo ich tam hovorili. To bola najväčšia nechutnosť, ktorá trvala až neuveriteľne dlho." Aj keď dnes vidí veľa vecí, s ktorými nesúhlasí, oceňuje, že si môže povedať svoj názor bez toho, aby sa bál, že ho rovno odvedú do väzenia. "Málokto si to už dnes uvedomuje, ale sloboda vyjadrovania je jedným z najväčších prínosov revolúcie..."

Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila od 2. do 9. októbra agentúra FOCUS na vzorke 1067 respondentov vo veku minimálne 18 rokov, hodnotí spoločenské zmeny po novembri 1989 kladne 59% respondentov, pričom 14,7 percenta ich hodnotí rozhodne kladne a 44,3 percenta skôr kladne.

Tých, ktorí sa k porevolučným zmenám stavajú rozhodne záporne, je 10 percent, kým skôr záporné stanovisko prezentovalo 21,8 percenta respondentov. Vyjadriť sa nevedelo 9,2 percenta opýtaných. S porevolučnými zmenami nesúhlasí 51 percent potenciálnych voličov ĽS-HZDS a 38 percent Smeru-SD.