dovoľte, aby som krátko zhrnul čo sa udialo v slovenskej politike v posledných dňoch na tému Kosovo. A čo sa udialo počas týchto 2 dní v slovenskom parlamente.

Moja prvá poznámka. Myslím si, že sa stále máme čo učiť, aby naše debaty vedeli vystihnúť dnes už historické udalosti v ich plnej šírke a presne. Tá pravda o Kosove nie je čierno-biela. Nemožno ospravedlňovať srbskú politiku vo všetkom. Už vôbec nemožno byť bezvýhradne na strane Albáncov. Je úplný nezmysel obviňovať Ameriku za všetko zlo sveta. Ale bolo by tiež chybou zamlčiavať, že aj medzinárodné spoločenstvo robí chyby.

Správne už bolo z úst predrečníkov viackrát povedané, že v tom čase, na jar 1999, keď bolo vyháňanie Albáncov z Kosova a bol to Miloševičov zločin, tak sa tomu už ťažko dalo zabrániť inak ako vojenskou akciou NATO. Ale pre úplnosť treba povedať, že pred vojnou a pred vyháňaním Albáncov boli rokovania vo francúzskom meste Rambuje, ktoré už spomínal pán poslanec Berényi. Bolo to rokovanie, ktorého sa zúčastňovala srbská strana, kosovskí Albánci, USA, Veľká Británia a Rusko.

Pán poslanec Berényi povedal, že bolo historickou chybou Srbska, že dohody s Rambuje nepodpísalo. Nuž, to si nemyslím. Podmienky s Rambuje boli totiž na úrovni dnešného Achtisariho plánu. Napríklad obsahovali klauzulu, že do niekoľkých rokov to budú obyvatelia Kosova, ktorí rozhodnú o definitívnom štatúte Kosova. No aj to by predsa znamenalo referendum do niekoľkých rokov a výsledkom tohto referenda by bolo, samozrejme, rozhodnutie o samostatnosti.

Toto nemohol podpísať žiadny srbský politik. Či už demokrat, komunista alebo fašista. Nemohol a bolo chybou medzinárodného spoločenstva, že do takéhoto niečoho bolo Srbsko tlačené. To, samozrejme, nijako neospravedlňuje ďalšie Miloševičove zločiny, ďalšie i predchádzajúce. Ale toto treba povedať pre úplný obraz o udalostiach.

Ďalšia moja poznámka sa týka toho čo sa deje v slovenskom parlamente. Rád by som sa vyjadril k politike Slovenskej národnej strany. Slovenská národná strana bola proti bombardovaniu Juhoslávie. Slovenská národná strana hovorí o všeslovanskej vzájomnosti. A Slovenská národná strana predložila zmysluplný návrh za ktorý by sme boli radi hlasovali. Návrh odmietajúci Achtisariho plán a garantujúci alebo prihovárajúci sa za územnú integritu Srbska. Ale SNS tento návrh stiahla. Včera sme počuli vyhlásenia, prejavy politikov SNS, ktorí stále hovorili slová Srbsko, Srbi, srbský. Len v návrhu, ktorý nám dnes predkladajú na hlasovanie sa slovo Srbsko, srbský nevyskytuje.

Prejavy politikov SNS zakrývajú jednu vec. Verbálne odsudzujú Achtisariho plán, ale do deklarácie, ktorú nám dávajú nedali jasné odmietnutie Ahtisaariho plánu. Naopak, sú tam formulácie, ktoré umožňujú pre každého kto bude mať zlú vôľu, aby za ten Achtisáriho plán hlasoval. Politici Slovenskej národnej strany hovorili o potrebe zachovania územnej integrity Srbska, ale nechcú, aby sme vo vyhlásení explicitne nenarušiteľnosť tejto integrity potvrdili.Pán poslanec Rydlo kritizuje politiku appeasementu a robí politiku appeasementu. Prejavy politikov SNS zakrývajú jednu vec, ktorá je podstatná. SNS stiahnutím svojho pôvodného návrhu a podaním návrhu, ktorý je prinajmenšom bezzubý, bohužiaľ hodili Srbov cez palubu.

Tretia poznámka, prečo to Slovenská národná strana robí? Asi našla nejakú vyššiu prioritu ako je obhajoba princípu národného štátu v Európe. Vyššia priorita je v tomto prípade zrejme poslušnosť voči predsedovi vlády a Smeru, Róbertovi Ficovi. So všetkým, čo z tejto poslušnosti vyplýva.

V ďalšej poznámke sa chcem dotknúť toho, čo robí strana Smer. Je to strana Smer, ktorá donútila SNS stiahnuť svoj návrh. Smer spôsobil toto: Bola tu šanca na širokú zhodu v slovenskom parlamente, lebo naozaj mnohí sme naprieč politickými stranami, opozičnými a vládnymi, cítili, že Kosovo môže byť precedens, že to môže vyvolať istý dopad niekedy na budúcnosť Slovenska.

Táto široká zhoda sa črtala, ale zabránil jej práve Smer. Prečo je zabránil? Smer má totiž predsedu vlády. Smer má ministra zahraničných vecí. Smer by bol nútený takúto širokú dohodu v prospech Srbska proti Ahtisaariho plánu obhajovať zahraničím. Ale Smer a predseda vlády Robert Fico toto nie je schopný robiť. Robert Fico dostal šancu nerobiť pudlíka. Túto šancu sa ani nepokúsil premeniť lebo vedel, že takúto politiku nie je schopný robiť. Smer teda obetoval možnosť širokej zhody v slovenskom parlamente, ktorá by bola v konečnom dôsledku i na prospech štátneho záujmu Slovenskej republiky.

Moja ďalšia poznámka sa týka toho, ako to strana Smer maskuje. Robí to tak, že odvádza pozornosť do roku 1999 a kritizuje povolenie preletov vládou Slovenskej republiky. Tým zamlčiava, že predseda Smeru Robert Fico ako politik SDĽ v roku 1999 k týmto veciam mlčal a najmä zamlčiaval, že ministri, ktorí schvaľovali v roku 1999 prelety lietadiel cez územie Slovenska, sú dnes politikmi Smeru. Neviem ako je dneska s pánom Fogašom, alebo Magvašim, alebo Schmögnerovou, ale pokiaľ viem, tak vtedajší minister školstva, ktorý hlasoval za prelety, Milan Ftáčnik, je dnes starostom Petržalky za stranu Smer. Tak sa pýtam, že či ste si to už v Smere vyjasnili?

Tým prichádzame k problému kontinuity myslenia v slovenskom parlamente. Slovenská národná strana aspoň v otázke Kosova zachováva určitú kontinuitu myslenia, prinajmenšom celé roky aspoň verbálne podporovala srbskú stranu. Myslím si, že kontinuitu myslenia vykazujú i KDH a SDKÚ. Nikdy sme nevideli problematiku Kosova v čierno-bielom a aj keď sme sa snažili v tom 1999 zabrániť vyháňaniu Albáncov, ale zároveň od toho istého roku, celých osem rokov sme hovorili, že územná integrita Srbska nemôže byť narušená, čiže dnes robíme to, čo sme robili aj pred ôsmimi rokmi. a celý čas. Jedine strana Smer vykazuje veľkú diskontinuitu myslenia. Mysliac si, že keď niekto premenuje stranu alebo keď zmení stranícky dres, tak jeho minulosť je zabudnutá, ale tak to nefunguje.

Ďalšia poznámka sa týka istého zvláštneho vzťahu medzi Smerom a SNS. Tento vzťah v konečnom dôsledku bráni robiť efektívnu politiku v prospech štátneho záujmu Slovenskej republiky. Na začiatku je prehnaná radikálna, občas trošku vulgárna rétorika nacionalistická, zo strany SNS, ktorá spôsobí, že SNS si pokazí svoj imidž v zahraničí. Potom nasleduje vytvorenie koalície Smer - SNS a dôsledkom toho je, že ten zlý imidž zdedí aj Smer v Európe, aspoň v socialistických kruhoch a následne sa Smer snaží tento imidž nejakým spôsobom zlepšovať, a to tak, že sa bojí zastať sa aj úplne normálneho národno-štátneho záujmu Slovenskej republiky len, aby si svoj imidž nezhoršil a dokonca potom tlačí do postojov, ktoré sú proti štátnemu záujmu Slovenskej republiky aj Slovenskú národnú stranu, ktorá sa rada zatlačiť nechá.

Dôkazom toho napr. je nielen dnešná diskusia o Kosove, ale dôkazom toho je aj diskusia, ktorá tu už bola, ktorá nás čaká napr. o obhajobe záujmov Slovenskej republiky v oblasti daňovej suverenity. Toto je začarovaný kruh. A je to dôkaz toho ako prehnaná nacionalistická rétorika v konečnom dôsledku smeruje k politike, ktorá je proti štátnemu záujmu Slovenskej republiky.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte, aby som na záver stručne zhrnul čo sa stalo a čo sa deje počas posledných dvoch dní v slovenskom parlamente.

Po prvé, Smer a predseda vlády nechcú prijať skutočné vyhlásenie slovenského parlamentu, skutočne odmietajúce Ahtisaariho plán a skutočne podporujúce územnú celistvosť Srbska. Robí tak preto, lebo nemá politickú schopnosť a silu obhajovať takúto správnu politiku v zahraničí.

Po druhé. Smer donútil k rovnakému postoju i SNS, ktorá hodila Srbsko cez palubu, v rámci pokoja vo vládnej koalícii.

Po tretie. Opozičné strany KDH, SDKÚ podnikli reálne kroky k prijatiu deklarácie, ktorá by skutočne odmietla Ahtisaariho plán. Skutočne by podporila integritu Srbska a skutočne by tým podporila jej princíp obhajoby národného štátu v Európe. Vládna koalícia tomuto kroku v prospech Slovenska pravdepodobne dneska zabráni. Takto to vojde do histórie.

Ďakujem za pozornosť.