V roku 1988 sa zúčastnil na Sviečkovej demonštrácii, po páde komunizmu zastupoval šéfa federálnej tajnej služby, a napokon ako minister vnútra vzdoroval mafii. Za najťažší však považuje spor o KDH. Vladimír Palko.

.v politike ste začínali v roku 1990 ako podpredseda Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby v zápase s eštebákmi, potom ste dlho v opozícii zápasili s Mečiarom, neskôr ako minister vnútra so zločinom. Dnes zápasíte o predsednícku stoličku v KDH. Ktorý z tých zápasov je najťažší?

Zápas, ktorý vediem teraz. Kríza, ktorú vidím u nás v KDH, je najvážnejšia od jeho vzniku. Už v roku 2002 som si uvedomoval problémy, ktoré strana má, ale vo voľbách sme relatívne uspeli, lebo sme sa vymanili z objatia SDK a dostali sa do vlády. Ale po posledných voľbách sa ukázalo, že tie problémy sú vypuklé. Už sa nedalo čakať.

.v čom je práve tento zápas najťažší?

KDH je sedemnásť rokov súčasťou môjho života. Ako kresťanský demokrat som sa cítil už v roku 1988. Po sviečkovej demonštrácii som nadobudol istotu, že raz budem členom kresťanskodemokratickej strany, ktorú asi založí Ján Čarnogurský. Už vtedy som vedel, že jej ideové korene budú kresťanské a že budeme morálne čerpať od ľudí prenasledovaných za komunizmu. A minulý rok sa mi zdalo, že to všetko je otrasené. Veľká časť strany sa začala utápať v ľútosti nad tým, že nie sme vo vláde pod vedením transformovaných komunistov zo Smeru. Ja som pritom akceptoval, keď bol niekto za náš vstup do vlády. Problémom bolo, s akou nevraživosťou sa stretávali tí, ktorí boli proti vstupu. To bolo vyvrcholenie krízy.

.zmena režimu v roku 1989 bola v politike spojená s istým nadšením, že sa deje niečo veľké. Bola v tom veľká emócia. Je aj v spore o predsedu KDH ešte nejaká emócia?

Áno. Teraz ide doslova o všetko. Keď sa stretávam s ľuďmi z KDH, vidím veľký paradox. V súvislosti s kauzou arcibiskupa Sokola sa mnohí kádeháci celkom oprávnene pýtajú, či je Sokol ten najhorší človek z komunistického obdobia preto, že nevedel eštebákov poslať razantne preč. Ale veď to boli komunisti, ktorí celý ten systém vytvorili a udržiavali. Ja im na to hovorím: máte pravdu, ale podaktorí z vás ma odmietajú preto, že som pred trištvrte rokom nechcel ísť s komunistami ako nejaký ich pobočník.

.čo znamená, že teraz ide o všetko?

Ukáže sa, či sme ešte tá sebavedomá a hrdá strana, ktorá tu bola v 90. rokoch, alebo sme už iba strana, ktorá sa bude správať utiahnuto a nerozumne.

.je spor v KDH naozaj až taký kľúčový?

Áno. Minulý rok všetko smerovalo k absolútnemu pragmatizmu. Účasť vo vláde sa predsa nemôže stať jediným cieľom politiky. Politika je vždy aj snahou uskutočňovať nejaké idey. Samozrejme, prebieha v reálnom svete, robia ju ľudia so všetkými svojimi nedostatkami a slabosťami. Je mi tiež jasné, že ľudí v zápase o krásne idey nemožno presiliť. Vždy som vnímal, že KDH musí byť koalíciou ľudí ideí a ľudí, ktorí sú pragmatickí a vedia, ako beží život. Obe tieto skupiny sa však musia rešpektovať. Minulý rok sa táto rovnováha stratila.

.čo by bolo na tom také zlé, keby KDH do vlády s Ficom po voľbách išlo?

Neostalo by nám napríklad nič iné než krčiť plecami, že sa skončila relácia Pod lampou, že Fico jemne sprznil rovnú daň, že by posilňoval priebežný dôchodkový pilier, že by príliš vychádzal v ústrety odborom, že by sa bratríčkoval s Fidelom či Kaddáfím. A v opozícii by na nás kričala SDKÚ, že sme zradili naše ideály a slúžime komunistom. A, paradoxne, mala by pravdu.

.prečo by ste Fica nemohli ovplyvniť?

Mohli, ale minimálne. Takáto hra by sa nedala uhrať. Ja som neodmietal myšlienku akejkoľvek koalície s Ficom, len som chcel, aby tam boli isté proporcie.

.nemohli ste vstúpiť do rokovaní o vláde a pokúsiť sa vyjednať čo najlepšiu pozíciu?

Celé to bolo inak. Dostali sme neformálnu ponuku a ja som chcel, aby sme o nej v KDH hlasovali. Jedenásť dní sme však nehlasovali.

.prečo by vám prekážalo KDH viac pragmatické ako ideové?

Každá inštitúcia sa buď vracia ku svojim koreňom, alebo zaniká. Smer je transformovaná komunistická strana, my sme protikomunistická, demokratická, slobodymilovná strana. Bez toho nie sme nič.

.vo vláde so Smerom by ste smerovali k zániku?

Nie nevyhnutne, ale stali by sme sa druhou ligou. V zápasoch proti komunizmu a Mečiarovi sme však bývali prvou ligou. To musí byť budúcnosť KDH.

.dnes nie ste vo vláde, ale aj tak ste druhou ligou.

Teraz je KDH v období, keď sa rozhoduje, či chce byť prvou ligou ako kedysi, alebo sa definitívne uspokojí s úlohou čakateľa na to, či si ho niekto občas zoberie do vlády.

.na Slovensku sa opakuje príbeh, že ľudia, ktorí majú názor, sú z politiky vyvrhnutí. Teraz sa podobný proces odohráva v KDH. Nie je to tak, že táto spoločnosť politikov s jasným názorom nechce?

Za uplynulých 17 rokov som svoje základné názory nemenil a napriek tomu som stúpal po rebríčku. Viackrát sa mi pritom zdalo, že ten zápas už neuhrám a v politike skončím. Nikdy k tomu však nedošlo.

.aké situácie to boli?

Keď som sa stal pred 11 rokmi podpredsedom KDH, prebiehal zápas medzi Jánom Čarnogurským a Mikulášom Dzurindom. Už v roku 1998 som zvažoval, či z politiky neodídem, a v roku 1999 som si už bol takmer istý, že KDH tlak SDK neprežije. Prežilo.

.problémy v politike majú často ľudia, ktorí chcú dosiahnuť niečo iné než sebecké záujmy. V čom to je?

V politike má každý problémy. Každý v nej prehrá a nakoniec aj po úspešnej kariére odchádza. Áno, ľudia ideí to majú ťažšie. Kto si kladie vyššiu latku, má to vždy ťažšie.

.najpopulárnejšími ľuďmi po Novembri boli Mečiar, Dzurinda a Fico. Prečo?

Nechcem to teraz hodnotiť, lebo som stále in. Nechám si to na politický dôchodok.

.asi pred štyrmi rokmi ste nám povedali, že Slovensko po boji s komunistami a po transformácii hľadá ďalšiu veľkú výzvu. Už ste nejakú našli?

Už sa rodia. Jedna je dovnútra KDH, aby sa opäť naštartovalo a vrátilo ku svojim koreňom. Často tiež premýšľam, akým smerom sme robili ekonomickú transformáciu. V podstate sme postupovali veľmi dobre. Vybudovali sme trhové hospodárstvo, zaviedli sme rovnú daň, oslobodili sme podnikanie. Ale sám sa pýtam, prečo je tu kríza rodiny, demografická kríza, prečo sme v rebríčkoch pôrodnosti na predposlednom mieste v Európskej únii. Napriek nárastu HDP, ktorým sa hrdíme, sa spoločnosť nevie ani len reprodukovať. Sme síce ekonomicky úspešní, ale stále riešime úvahy o tom, že nás zachránia imigranti z iných civilizácií, ktorí sa zložia na naše dôchodky. Niekde je chyba.

.a toto môžu politici vyriešiť?

Ukazuje sa tu rozpor medzi voľbou "mať dieťa" a "mať sa lepšie". Pri hlbšej analýze prekvapujúco zistíme, že štát nastavil parametre tak, že sám tento rozpor vytvoril. Princíp priebežného dôchodkového systému sa dá ilustrovať na prípade dôchodkyne z Oravy, ktorá vychovala osem detí. Má dôchodok pár tisíc korún, pričom tých osem detí platí odvody a napĺňa sociálnu poisťovňu, z čoho sa financuje lepší dôchodok bezdetného páru v Bratislave. Tie deti teda prispievajú mnohým iným, len nie svojej matke. A prečo má ich matka taký nízky dôchodok? Lebo vychovala osem detí. To je predsa prevrátené. Solidarita medzi generáciami takto nefunguje. Je preto správne, aby štát uznal, že rodičovstvo nie je len súkromná vec, ale aj jeden z najvýznamnejších ekonomických faktorov. Preto som prišiel s myšlienkou, že štát by časť nákladov, ktoré sú spojené s výchovou detí ako budúcej ekonomickej sily, rodičom mal nahradiť. Toto nazývame rodičovským bonusom - časť peňazí, ktoré odvádza platca do priebežného či sporivého systému, majú dostať priamo jeho rodičia.

.myslieť si, že štát zmení správanie ľudí, ktorí nechcú mať deti, nezaváňa sociálnym inžinierstvom?

Nehovorím, že zavedenie rodičovského bonusu vyrieši demografickú krízu, ale určite urobí systém férovejším.

.to je v poriadku, ale nie je to, že ľudia majú menej detí, najmä kultúrnou, a nie ekonomickou záležitosťou?

Iste, je to hlbšia vec...

....ktorá sa nedá zmeniť zákonmi.

Kultúra je silnejšia ako politika, to je pravda. Ak je tu silný kultúrny pohyb, ktorý smeruje napríklad proti princípom rodiny či k oslabovaniu národnej identity, uznávam, že sa to nedá zvrátiť iba politickými prostriedkami. Pokiaľ sa nezaangažuje mnoho ľudí, ktorí budú tieto princípy presadzovať vo vlastných životoch, tak to naozaj nepôjde. To však neznamená, že sa má politika bezhranične prispôsobovať. Dnešný smer kultúrneho pohybu sa predsa predtým presadil aj politicky, najmä prostredníctvom socialistických strán. Za vznikom systému sociálneho zabezpečenia stálo presvedčenie politikov, že štát môže ochrániť občanov pred všetkými nešťastiami, ktoré ich v živote postihnú. Postupne sa tým vytvoril systém, ktorému sa ľudia ekonomicky prispôsobili. Ale tým ho sami začali zadúšať.

.keďže dôchodkový systém odnaučil ľudí starať sa o svojich blízkych, natíska sa otázka, či by sa radšej nemal úplne zrušiť.

Práve preto hovorím, že nie rodičovský bonus je sociálnym inžinierstvom, on je naopak iba istou nápravou sociálneho inžinierstva, ktoré zaviedol štát. Na druhej strane nie som revolucionár, takže nechcem zrušiť dôchodkový systém. Nie je celkom možné vrátiť sa do 19. storočia.

.kDH vychádza z kresťanskodemokratických ideí, ale pôsobí vo svete, ktorý už stojí aj na iných ideách. Vy svojimi návrhmi podporujete klasické idey, ale mnohí ľudia ich nechcú. Prečo ich vlastne chcete zmeniť?

Niet skutočného života bez výmeny myšlienok a bez toho, aby sa ľudia navzájom ovplyvňovali. Inak by sa nikdy nič veľké nevytvorilo. My ponúkame našu predstavu a ľudia nech si slobodne vyberú.

.vaša snaha ako politika či strany stojí proti megatrendom v spoločnosti. Západní kresťanskí demokrati to vyriešili tak, že v podstate ustúpili a idú s megatrendmi. Vy neustúpite?

Rešpektujem ich prístup. Ale mám aj svoje osobné skúsenosti. Ešte keď som mal 25 rokov, zdalo sa mi, že komunizmus ako megatrend tu bude naveky. A nebol. Napokon, aj ilúzie o liberálnej spoločnosti, ktoré boli ešte pred desiatimi rokmi veľmi silné, sú dosť otrasené.

.aký je to pocit ísť proti drvivej väčšine a pôsobiť dojmom exotov?

(Smiech.) Ale veď takto to nie je. Exoti sú úplne inde. Už niekoľkokrát sa mi zdalo, že politicky neprežijeme, a prežili sme. Napokon, keby som mal teraz odísť z politiky, vôbec by som nemal pocit neúspechu. Neboli sme okrajoví, veľa dobrých vecí sme presadili.

.väčšina ľudí od politika očakáva, že bude rešpektovať trendy a pretavovať ich do zákonov. Vy, naopak, trendy rád kritizujete. Preto vám títo ľudia vyčítajú, že chcete meniť ich správanie.

Ale ja ako politik nemám ambíciu meniť ich každodenné správanie.

.zmenou dôchodkového systému to nerobíte?

Uchádzam sa len o vyslovenie ich podpory, bez toho nič nezmôžeme.

.je správne, ak chce politik meniť postoje ľudí?

Dokonca by som povedal, že je to jeho povinnosť. Sme zodpovední nielen za seba, ale aj za druhých, veď to je podstata verejnej diskusie. Je podstatou politiky meniť a nastavovať pravidlá v tej časti života, ktorá je verejná. Je však obrovská časť života, ktorá je neverejná, a tam politici nemajú čo zasahovať.

.pred 17 rokmi tu bolo heslo, že politika je služba verejnosti. A hovorilo sa, že politici robia len to, čo sa nám ostatným robiť nechce - starajú sa o prevádzku štátu. Po neslobode komunizmu sme brali ako úľavu, že politici nás konečne nebudú chcieť ovplyvňovať a meniť. Bola to hlúposť?

Samozrejme, že politika je služba. Ale nie je to služba toho typu, ako keď ste manažér firmy. Politik je aj nositeľ istých hodnôt. Predstava, že politik nebude vynášať hodnotové amorálne súdy, je absurdná.

.ak v KDH momentálne dominujú záujmy nad hodnotami, ako chcete zvrátiť tento megatrend?

Neviem, či je to megatrend. Po krízach často nasleduje obroda. Naliehavo žiadam členov KDH na všetkých našich stretnutiach, aby vyslali nejaký signál. Minulý rok som stavil celú svoju kariéru a povesť na jednu misku váh. Nebolo možné, aby hrdé KDH robilo pobočníka transformovanému komunistovi Ficovi. To by som urobil len vtedy, keby bolo Slovensko v ohrození, čo nebolo. Pýtam sa teda našich členov, či ešte stále ľutujú, že nie sme so Smerom, alebo už chceme hľadieť do budúcnosti. A ponúkam svoju víziu.

.vnímajú bežní členovia KDH súčasný spor tiež ako drámu, v ktorej ide o všetko?

Ja im vždy hovorím, že to vnímam ostrejšie, pretože som už dlho v centre, v najintímnejšom prostredí KDH. Naši členovia sa boja štiepenia, a ja im hovorím, že toto vôbec nehrozí. Zlé konce môžu však vyzerať aj inak ako štiepenie. Napríklad ako jednotné prepadanie sa do bezvýznamnosti a ničoty. Situácia je vážna, ale nič nie je stratené.

.kDH sa oprávnene vyčíta, že okrem morálnej dimenzie v ňom často nič iné nie je. Ani rodičovský bonus nie je ešte ucelenou predstavou o ekonomike. Je vôbec možné očakávať od KDH, že v tom bude aj v prípade vášho víťazstva iné než bolo uplynulých 17 rokov?

Obvinenia, že KDH sa nevenuje iným než morálnym témam, sú absurdné. Stačí si prelistovať noviny a zistíte, o čom sa vyjadrujeme.

.nejde o to, o čom sa vyjadrujete, ale čo naozaj a dlhodobo presadzujete.

Okrem ochrany kresťanských hodnôt sme vždy presadzovali tému práva, poriadku a bezpečnosti. Bol som štvrtý ponovembrový minister vnútra, ktorý vyšiel z KDH, Daniel Lipšic tretí ponovembrový minister spravodlivosti z KDH. Takisto sme vo vzťahu k EÚ ako prví upozornili, že existujú veci, kde je členstvo pozitívom, ale aj také trendy, proti ktorým sa treba postaviť. Súhlasím, že problém je v sociálno-ekonomických témach, kde sme tápali. Snažil som sa vždy obklopovať aj ľuďmi z ekonomického prostredia, napokon, bol to môj kandidát na podpredsedu Milan Krajniak, ktorý prišiel s myšlienkou rovnej dane. KDH sme nakoniec o tom presvedčili, súčasne som však videl, že ako podpredseda som limitovaný. Chcem preto zmeniť kultúru v KDH, aby tieto témy boli agendou tímu, na ktorého čele by stál predseda strany.

.nie je prekážkou, že nie ste ekonóm?

Nie. Predseda strany nemusí byť ekonómom číslo jeden, musí však mať prehľad o základných problémoch a musí vedieť zhromažďovať okolo seba ľudí, ktorí majú zaujímavé ekonomické myšlienky.

.najväčšie reformné nápady prinášala svojho času skupina ľudí okolo niekdajšej DS, KDH nikdy takýchto ľudí nemalo.

Ak sa stanem predsedom, tak ich bude mať.

.o akých ľuďoch hovoríte?

Ale veď ja zatiaľ nemám papier, aby som mohol ten tím vytvoriť.

.sú to ľudia z prostredia KDH či iní ekonómovia?

O ekonomických témach sa vždy komunikovalo s ľuďmi, ktorí boli v KDH aj s tými, ktorí boli mimo. Blízkosť Martina Barta, dnešného viceguvernéra NBS, ku KDH sa napríklad zrodila cez moju osobu. Koncepčne však môžem tvorbu takého tímu presadiť iba ako predseda strany.

.aké by malo byť KDH o päť rokov?

V roku 2010 by to mohla byť strana, ktorá má volebný výsledok medzi 10 a 15 percentami.

.ale aký typ strany by to bol?

Musí to byť koalícia politikov, ktorí majú silné idey a pragmatickejších ľudí.

.dnešným lídrom nesocialistických strán je SDKÚ. Čo by sa malo stať, aby túto rolu prebralo KDH?

O lídrovi by som zatiaľ nehovoril. Máme volebný výsledok, aký máme, pri ôsmich percentách nám prislúcha skôr pokora. Musíme dokázať svoje opodstatnenie, aj v ekonomicko-sociálnej oblasti. Keby sme v ekonomike mali stále iba pritakávať SDKÚ, opodstatnenosť našej existencie by bola naozaj iba v ochrane kresťanských hodnôt.

.v čom bude ekonomická odlišnosť KDH od SDKÚ?

Fico predstavuje návrat k socialistickej redistribúcii, ktorá napriek sociálnej rétorike nemá so sociálnosťou nič spoločné. S SDKÚ sa, samozrejme, na kritike mnohých takýchto vecí zhodneme. Lenže SDKÚ má sklon pozerať sa na človeka ako na izolovaného jednotlivca, či už ako producenta HDP, alebo spotrebiteľa. Nevníma až tak sociálne, rodinné väzby človeka. To sa ukazuje na rozdielnom pohľade na rodičovský bonus. V tom môžeme byť iní.

.ako by ste ten rozdiel vyjadrili pre politológov? SDKÚ je v ekonomike pravica, KDH by malo byť čo? S prívlastkami je trochu

problém. Ja zásadne rešpektujem zodpovednosť jednotlivca za seba a svoje okolie. Preto som zástancom nízkych daní a odvodov, v tomto zmysle som pravičiar. Ale súčasne vnímam aj v ekonomických vzťahoch nielen jednotlivca, ale aj jeho sociálne vzťahy. Aký dať tomu prívlastok? Dalo by sa to nazvať prorodinným trhovým hospodárstvom.

.občas hovoríte, že KDH, ktoré je pokladané za uzatvorenú stranu, by malo byť otvorenejšie. Čo tým chcete povedať?

Určite tým nemyslím, že KDH by malo byť otvorené myšlienkam nepriateľským klasickým hodnotám a kresťanstvu. Ale malo by byť otvorené voči ľuďom. Predstavujem si ho ako koalíciu tradičných kresťanov a ľudí, ktorí vôbec nemajú kresťanskú výchovu, ale majú konzervatívne inštinkty. Nechodia do kostola, ale prekáža im, že socialistická politika ničí rodinu alebo to, že kultúra, ktorá sa valí z médií, devastuje vedomie mladých ľudí.

.takíto ľudia sú napríklad v OKS, ktorých KDH pred voľbami tesnou väčšinou odmietlo zobrať na kandidátku. Vy by ste im otvorili dvere?

Bola veľká chyba, že sme týchto ľudí pred voľbami odmietli. Hlasoval som vtedy za, ale nebolo nás dosť.

.chodíte teraz po celom Slovensku a stále znovu presviedčate členov KDH o vašej vízii. Môže to vôbec človeka baviť?

Mňa to baví.

.nie je úmorné neustále opakovať to isté?

Je to úmorné, ale baví ma to. Ale je zasa fakt, že niekedy mám toho celkom dosť. (Smiech.)

.čo je vašou vnútornou motiváciou, ktorá vás k tomu všetkému vedie?

Že je to potrebné a že je to v istom zmysle moja povinnosť. V KDH je dosť ľudí, ktorí to odo mňa chceli.

.pokladáte uplynulých 17 rokov za úspech?

(Dlhé mlčanie.) V podstate áno.

.prečo to dlhé mlčanie?

Videli sme aj smutné príbehy zrád, hrabivosti, víťazstvá klamstiev.

.slovensko je podľa formálnych kritérií katolícke. Je také aj podľa vás?

Katolicizmus na Slovensku je aj bude silným fenoménom, zároveň prechádza transformáciou, ktorá medzi katolíkmi vytvára veľké napätie. KDH predstavuje jednu silu, ktorá katolicizmus transformuje.

.v čom?

V tom, že pomenúvame výzvy doby. Došlo k zaujímavému momentu, že niektoré výzvy, ktoré mohli pomenúvať katolícki intelektuáli z prostredia mimo politiky, pomenúva iba KDH. To vytvára určité napätie. Často sa tomu hovorí, že KDH je cirkevnejšie než cirkev, že ju vlastne supluje. Ja si to nemyslím, ale je fakt, že pomenúvame niektoré výzvy skôr než iní ľudia z katolíckej komunity. Typickým príkladom bola zmluva o výhrade vo svedomí. Vystúpenie z vlády pre tú vec považujem naďalej za absolútne správne, hoci si uvedomujem, ako málo sme vysvetľovali ľuďom, o čom to celé je. Ale laxnosť, s akou sa k tejto otázke postavili niektorí katolícki biskupi, je pre mňa hlbokým sklamaním.

.čo je to za stav, keď politici presadzujú veci svedomia viac než ľudia svedomia?

Nezdá sa vám, že som už povedal k tejto veci dosť? (Smiech.)

.v médiách máte imidž prísneho človeka. Keď ste ohlásili kandidatúru, povedali ste, že budete milší a mäkší. To ste fakt mysleli vážne?

Chcem zmeniť stranu, tak som si povedal, že niečo zmením aj v sebe. Že budem vyžarovať viac empatie, že budem viac počúvať. Čo je na tom zlé?

.otázka znela, či ste to mysleli vážne.

Áno.

.aj ste sa zmenili?

Niektorí ľudia mi hovoria, že som taký istý, aký som bol, iní, že som sa neuveriteľne zmenil. Tak si vyberte.

.čo vám hovorí manželka, ktorá by o zmene mala vedieť najviac?

K manželke som bol milý vždy. (Smiech.)

.v polovici júna bude snem, ktorý rozhodne, či sa stanete lídrom KDH. Čo urobíte, ak prehráte?

Je to zvláštne, ale spokojnosť budem pociťovať v obidvoch prípadoch. Ak zvíťazím, poviem si, že to všetko, čo teraz robím, malo veľký zmysel. Ak sa nestanem predsedom, budem mať prvýkrát pocit, že som zbavený istej povinnosti, ale budem mať aj pocit, že všetko, čo som robil uplynulých 17 rokov, malo svoj hlboký zmysel.

.takže vy ste vlastne šťastný človek.

Človek na tomto svete nikdy nemôže byť úplne šťastný.

----

VLADIMÍR PALKO - Narodil sa 20. mája 1957. V roku 1981 absolvoval štúdium na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave. V 80. rokoch pôsobil na Katedre matematiky Elektrotechnickej fakulty a na Ústave technickej kybernetiky v Slovenskej akadémii vied. Koncom 80. rokov sa začal angažovať v kresťanskom disente. Po Novembri vstúpil do KDH. V roku 1991 nastúpil ako námestník riaditeľa do Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby. V roku 1996 získal titul docent v odbore matematika a zároveň bol zvolený za podpredsedu KDH. V roku 1998 sa stal na kandidátke SDK poslancom v Národnej rade. V novembri 2000 vystúpil z klubu SDK a s deviatimi poslancami založil klub KDH. Po voľbách v roku 2002 bol ministrom vnútra až do februára 2006, keď KDH vystúpilo z koalície. V júli 2006 sa vzdal funkcie podpredsedu KDH, na začiatku januára ohlásil svoju kandidatúru na post predsedu KDH. Je ženatý, má tri deti.